Dehydratácia

Hnačkové stavy, nevoľnosť a zvracanie = najrýchlejšia cesta k dehydratácii. Pri hnačke a zvracaní stráca organizmus veľké množstvo vody a solí (dehydratácia), ktoré je potrebné doplniť. Inak vedľa pocitu smädu nastúpi malátnosť, celková únava, nesústredenosť a v niektorých prípadoch (predovšetkým u detí alebo ťažko chorých) je nakoniec nevyhnutná hospitalizácia.

Dehydratácia a riziká s ňou spojené

Ľudské telo obsahuje približne 65% vody, pričom tento obsah sa mení v závislosti od veku či stupňa fyzickej zdatnosti. Pravdou však je, že voda je dôležitým komponentom nášho organizmu. Predstavuje nielen prostredie pre odohrávajúce sa biologické deje, ale je aj dôležitým rozpúšťadlom. Bez vody dokážeme prežiť len niekoľko dní a jav, kedy je v našom tele voda nedostatkovou komoditou sa nazýva dehydratácia.

Ľudské telo obsahuje približne 65% vody, pričom tento obsah sa mení v závislosti od veku či stupňa fyzickej zdatnosti.

Ako dehydratácia vzniká?

Mnoho ľudí je presvedčených, že dehydratácia vzniká len v dôsledku nedostatočného pitného režimu či ako prejav akútneho infekčného ochorenie tráviacej sústavy, ako je napríklad hnačka. To však nie sú jediné dôvody podnecujúce dehydratáciu. Alkohol a kofeín patria medzi najčastejšie látky, ktoré v ľudskom organizme spôsobujú rýchlu stratu vody. Problémom však sú i mnohé lieky používané napríklad pri akútnych alebo chronických ochoreniach obličiek. Ako najrýchlejšie spoznáte, či daný liek spôsobuje dehydratáciu? Odpoveď je jednoduchá – ak vo vedľajších účinkoch daného lieku objavíte informáciu, že aktívne látky môžu spôsobovať hnačky alebo zvracanie, je viac ako pravdepodobné, že daný liek spôsobuje silnú dehydratáciu.

Ako spoznať dehydratáciu organizmu?

Problémom dehydratácie je, že vzniká veľmi rýchlo, náhle a jej príznaky nie sú vždy tak jednoznačné, ako by sme si predstavovali. U malých detí je obzvlášť náročné spoznať tento stav, avšak jeho nedostatočne rýchle riešenie môže mať fatálne následky. Medzi najznámejšie príznaky, ktoré sú často krát spájané v súvislosti s nedostatkom tekutín, patrí silný pocit smädu, suchá ústna dutina, popraskané pery či bolesti hlavy a problémy s koordináciou. Rozpoznať dehydratáciu pri takýchto jednoznačných príznakoch je pomerne jednoduché, avšak jedná sa len o miernu dehydratáciu.

V prípade, že mierna dehydratácia nie je dostatočne rýchlo riešená, prechádza do stavu závažnej dehydratácie, ktorá je z lekárskeho hľadiska považovaná za závažný stav. Ako ju však spoznať vzhľadom na to, že jej príznaky nie sú tak jednoducho rozpoznateľné? V prvom rade prichádza horúčka, ktorá je vyvolaná extrémnou stratou tekutiny v tele a zástavou potenia. Na prvý pohľad si môžete všimnúť zapadnuté oči, neopodstatnenú podráždenosť často prechádzajúcu do zmätenosti. Výrazným indikátorom je tiež náhle stmavnutie moču a výrazný nepríjemný zápach.

Je smäd dobrým indikátorom dehydratácie?

Často máme tendenciu začať prijímať tekutiny až v okamihu, kedy pocítime smäd. Táto stratégia sa mnohým osvedčila, avšak rozhodne nie je správna. Smäd je väčšinou už posledný signál, ktorý sa nám náš organizmus snaží vyslať. Neznamená to ale, že je správny. Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame, je vypitie veľkého množstva vody naraz, ktoré ma dehydratácii zabrániť. Myslíme si, že je to pomoc, avšak opak je pravdou. V prípade, že je telo dehydratované, voda mu pomôže, ale rýchlo a nárazovo vypité veľké množstvo vody zaťažuje obličky a aj celú vylučovaciu sústavu.

Aká je prvá pomoc pri dehydratácii?

Ako sa hovorí, najlepšia je prevencia a brať na vedomie, že dehydratácii sa vystavujete v každom ročnom období. V lete na nás útočí slnko, rýchle potenie a v zime sa zas stáva nepriateľom fakt, že pocit smädu sa nemôže dostaviť. Počas celého roka na nás i našich blízkych číhajú črevné virózy spôsobujúce hnačku či zvracanie, ktoré ochudobňujú telo o tekutiny. Miernu dehydratáciu je možné vyriešiť veľmi jednoducho – doplníte tekutiny, ktoré vášmu organizmu chýbajú. Problém však nastáva v okamihu, kedy nášmu telu nechýbajú už len tekutiny. Spolu s potom, tekutinou či pri ochorení tráviacej sústavy naše telo neprichádza len o vodu, ale veľmi rýchlo sa zbavuje i minerálnych látok. Minerálne látky v našom organizme zastávajú úlohu mikroživín a sú súčasťou hormónov a enzýmov. Spolu s vodou vytvárajú aj roztoky potrebné pre aktiváciu biologických dejov.

Pri stredne ťažkej až závažnej dehydratácii telo o minerálne látky prichádza a nastáva problém. Voda už nepostačuje a stav sa v žiadnom prípade viditeľne nezlepšuje. Vtedy vám ostáva jediná možnosť a to doplniť minerálne látky vo forme elektrolytických nápojov (tie však nemáte vždy k dispozícií) alebo prostredníctvom doplnkov výživy.

Koľko tekutín je vhodné počas dňa prijať?

Už celé roky sa vedú diskusie, koľko vody je vhodné prijať. Hovorí sa, že starý známy fakt o 2 litroch denne by sme mali zavrhnúť. Avšak, nie je to tak celkom pravda. Ak neviete, kde začať, dva litre tekutín počas dňa sú ideálnym štartom. Pamätajte však na to, že ak fyzicky náročne pracujete, práve bojujete s ochorením, beriete lieky či každý deň absolvujete tréning v posilňovni, potreba vody vo vašom organizme je zvýšená, rovnako ako potreba doplniť minerálne látky. Odhaduje sa, že dámy by mali denne prijať 2,75 litra tekutín, pričom páni až 3,6 litra.

Aké tekutiny je vhodné zaradiť do pitného režimu?

Okrem toho, že dehydratácii sa budeme snažiť predísť správnym pitným režimom, mali by sme vedieť, čo do neho spadá. Ochutené vody, džúsy, káva či energetické nápoje nie sú vhodnými adeptami, pretože v mnohých prípadoch samotné k dehydratácii prispievajú. Voľte neochutenú vodu či bylinkový čaj. V prípade, že siahnete po minerálke, voľte variantu s nízkym obsahom sodíka. Správny a vyvážený pitný režim je v mnohých prípadoch ťažkou úlohou. Mnohokrát si neuvedomujeme, že u nás dehydratácia vôbec nastáva. Situácia je o niečo ťažšia u detí a pri ochoreniach tráviacej a vylučovacej sústavy.